Každé ocenenie podniku je individuálnym a veľmi zložitým procesom. Cieľom ocenenia firmy (podniku) je stanovenie jeho trhovej hodnoty (nie trhovej ceny) s prihliadnutím na mnoho faktorov pôsobiacich na súčasnú ale predovšetkým budúcu ekonomickú situáciu podniku. Spôsob, rozsah a zvolená metóda ocenenia podniku je závislá od konkrétnej situácie v ktorej sa podnik nachádza a od účelu tohto ocenenia.Metódy oceňovania podnikov môžeme rozdeliť do týchto troch hlavných skupín:
- A. výnosový prístup
- B. porovnávací (trhový) prístup
- C. majetkový prístup
Výnosový prístup je pri stanovení hodnoty firmy používaný najčastejšie. Je založený na predpoklade, že investor (kupec) v skutočnosti nakupuje budúci tok príjmov, teda budúci peňažný tok (cash-flow). V rámci výnosového prístupu sa najčastejšie používa dvojfázová metóda DCF (Discounted Cash Flow). Jej kľúčovým predpokladom je finančný plán spoločnosti na obdobie aspoň 3-5 rokov, podložený dosiahnuteľnými predpokladmi. Hodnota spoločnosti sa následne vypočíta ako súčet súčasných hodnôt dosiahnutého cash-flow spoločnosti (prevádzkový hospodársky výsledok po zdanení upravený o vývoj pohľadávok, zásob, záväzkov a investičných výdavkov) v jednotlivých rokoch, pričom na zvyšné obdobie sa použije odhad stáleho cash-flow, teda akási trvalá renta začínajúca sa rokom po období finančného plánu. Hodnota vlastného kapitálu je následne daná odpočítaním dlhodobých úročených úverov.
Pre použitie tejto metódy je veľmi dôležité stanovenie diskontnej sadzby, pomocou ktorej sa bude stanovovať súčasná hodnota dosahovaného cash flow. Stanovenie výšky diskontnej sadzby závisí od mnohých faktorov, ako je štruktúra financovania spoločnosti (pomer vlastné imanie/cudzie zdroje, veľkosť spoločnosti, a ďalšie). Pri stanovení diskontnej sadzby sa vychádza z trhových dát spoločností pôsobiacich v sektore podnikania oceňovanej spoločnosti.
Porovnávací prístup kladie dôraz na porovnávacie charakteristiky oceňovanej spoločnosti a majetku. Hodnota podniku je v tomto prípade stanovená na základe porovnania s podobnými subjektmi, ktoré už boli predané alebo ponúknuté na predaj v nedávnom období. Je použiteľný tam, kde je k dispozícii dostatočné množstvo údajov o trhu porovnateľných statkov, čo predpokladá rozvinuté a dlhodobé podmienky trhového hospodárstva (údaje z burzy cenných papierov, údaje o podobných transakciách, apod.). V súčasných podmienkach slovenského kapitálového trhu je spravidla možné používať porovnávací postup len pri odvodení relevantných údajov zo zahraničných kapitálových trhov, ktoré disponujú podstatne vyššou mierou likvidity a transparentnosti.
Majetkový prístup v zásade odvodzuje hodnotu podniku od celkovej hodnoty aktív, ktoré daný podnik vytvárajú. Táto metóda je založená na korektnom ocenení majetku pomocou vybraných audítorských postupov so zohľadnením opravných položiek, precenením na trhové hodnoty, prípadne inými relevantnými postupmi; a ocenení záväzkov (opäť vybranými audítorskými postupmi), pričom hodnota vlastného kapitálu je daná rozdielom oceneného majetku a ocenených záväzkov. Ide teda o ocenenie statické, vychádzajúce z účtovných hodnôt, preceňovaných na hodnoty trhové, avšak za predpokladu ďalšieho pokračovania činnosti podniku (teda nie v prípade likvidácie).
V rámci tejto metódy sa v niektorých prípadoch používa metóda likvidačnej hodnoty, kedy sa nepredpokladá ďalšie podnikanie, ale likvidácia spoločnosti, teda ukončenie činnosti a predaj jednotlivých položiek aktív. Jej použitie má opodstatnenie v prípade, ak by likvidácia podniku priniesla väčší zisk, než ďalšie pokračovanie v podnikaní spoločnosti, teda likvidačná hodnota > výnosová hodnota.
